Prečo niektorí trpia stresom a vyhorením a iní nie? Čo spôsobuje syndróm vyhorenia a čo naopak stres? Ako môžete zabrániť ich vzniku?
Mnoho ľudí si zamieňa dva pojmy – stres a syndróm vyhorenia. Áno, veľmi úzko spolu súvisia a častokrát idú ruka v ruke. Ale je medzi nimi značný rozdiel a teda je potrebné ich aj inak riešiť.
Mylný je názor, že stres spôsobuje veľa práce. Je množstvo manažérov a majiteľov firiem, ktorí musia zvládať množstvo úloh a nepociťujú stres, alebo ho pociťujú len okrajovo a výnimočne. Prečo tomu tak je?
Stres je spôsobený všetkými otvorenými úlohami, ktoré viete že musíte, alebo že by ste mali splniť a držíte ich v hlave. Neviete ich momentálne z nejakého dôvodu uzavrieť a oni sa postupne kopia. Občas sa pripomenú v nevhodnej chvíli, keď robíte niečo úplne iné, alebo zamestnajú vašu myseľ v čase, keď sa snažíte oddychovať.
Je to ako mať vo Windows-e veľa otvorených okien. Počítač sa spomaľuje a môže robiť „psie“ kusy až príde chvíľa, kedy začne mrznúť a presýpacie hodinky sa otáčajú, až obrazovka stmavne. Tak isto sa správa aj vaša hlava – ak máte otvorených množstvo nesplnených úloh, tak môžete pociťovať zmätok, kde najskôr začať a čo riešiť ako prvé. Nakoniec sa môže stať, že sa z toho „zrútite“.
Ako teda najjednoduchšie riešiť situáciu, kedy začínate pociťovať stres? Je to ozaj jednoduché, ale vyžaduje to sebadisciplínu a systémovosť. Najprv si spíšte všetky, ale naozaj všetky, otvorené nesplnené úlohy, čo máte alebo by ste mali urobiť. A to tak pracovné ale aj súkromné úlohy, ktoré požaduje váš partner, alebo ste sľúbili splniť. Následne ich vyriešenie naplánujte a naplánované dodržte!
Už len tým, že všetky úlohy spíšete sa zmätok zastaví. Nie je veľmi dôležité, ktorú úlohu začnete plniť ako prvú. Je dôležité, že ju začnete plniť a potom druhú a tretiu až postupne splníte všetky. Pre každého manažéra je nevyhnutné mať hlavu čistú a nedržať v nej veľa informácií. Preto odporúčame všetko si niekam písať, optimálne do diára. Čistá hlava funguje omnoho lepšie ako preťažený systém.
So syndrómom vyhorenia je to inak. Nie je to dôsledok priveľkého stresu. Je to dôsledok straty účelu vášho života.
Každý z nás robí veci preto lebo verí, že sú správne. Že tým, že ich splnia, naplnia aj poslanie svojho života. Ak ale zrazu nevidíte zmysel toho čo robíte, prichádza ničota a pocit zbytočnosti, ktorý oberá o silu čokoľvek urobiť a zmeniť. Ak máte pocit, že nič nevychádza, že nič nemôžete zmeniť, vtedy je potrebné si „obnoviť“ svoje účely. Spomeňte si, prečo robíte to, čo robíte, čo ste dosiahli a čo sa v minulosti podarilo. A na to sa zamerajte. Ak poznáte svoje životné poslanie a budete ho napĺňať, nebudete syndrómom vyhorenia trpieť. Lebo vždy nájdete cestu ako dosiahnuť svoj cieľ.